ANTIKONCEPCIA - KBS (2.časť)
Časť tretia
3. FARNOSŤ
3.1 Pastorácia a evanjelizácia farského spoločenstva
3.1.1 Situácia
A) Ako to pastoračné sympóziá (1998 Svit, 1999 a 2000 Košice) ukázali, celková situácia v našich farnostiach je dobrá a nechýbajú vynikajúce pastoračné iniciatívy. Najmä v mestách nemálo laikov účinne spolupracuje s kňazmi najmä v oblasti katechézy, charity, práce s deťmi, mládežou a evanjelizácie (kurz Filip, Kampaň pre Ježiša). Treba vyzdvihnúť obetavú prácu cirkevných hnutí.
B) Súčasný život priniesol aj enormný nárast nových úloh, na ktoré farnosti a duchovenstvo neboli pripravené. Zábavný priemysel a obchod sa zmocnili voľného času ľudí a usmernili ich pozornosť na materiálne hodnoty. Sekty a kulty ponúkajú lákavé nahrážky za pravé hodnoty.
C) Kňazi vo väčšine farnosti sú preťažení. Väčšina z nich dostala formáciu v dobe totality, takže len obmedzenou mierou mohla osvojiť koncilového ducha. V praxi často pretrváva pastorácia obmedzená na priestor kostola a fary. Je len málo vzdelávacích a formačných akcií, zameraných na pastoráciu. Chýbajú diecézne pastoračné strediská, ktoré by v tom pomáhali. Spolupráca s laikmi napriek istým pokrokom je často neuspokojivá, príčiny (nedostatok otvorenosti a vzájomnej dôvery atď.) sú na oboch stranách.
D) Súčasná pastorácia sa venuje takmer výlučne len pravidelným návštevníkom kostola (cca 10%); to znamená, že väčšina populácie (nepraktizujúci, neveriaci atď.) je mimo okruhu jej pôsobenia.
E) Z povedaného vyplýva, že Cirkev na Slovensku stojí pred úlohami, ktoré môžu zvládnuť iba aktívne farské spoločenstvá pod vedením duchovenstva s rozsiahlou účasťou laikov. Táto potreba je ešte rukolapnejšia, ak si pripomenieme úlohy načrtnuté v ďalších témach tohto plánu.
F) Význam budovania farského spoločenstva zdôrazňujú aj cirkevné dokumenty: „Communio a missio, spoločenstvo a poslanie sú vzájomne hlboko spojené... Je to ten istý Duch, ktorý zhromažďuje a zjednocuje Cirkev a ktorý ju posiela, aby hlásala Evanjelium až po hranice zeme (ChL 32).
3.1.2 Ciele
Zdokonaľovať doterajšiu farskú pastoráciu v rámci bohoslužieb, vysluhovania sviatostí a katechézy v duchu inštrukcií cirkevného magistéria;
Prejsť od tradičnej pastorácie (poskytovanie duchovných služieb už veriacim) k misijnej pastorácii;
Spolupracovať s laikmi a ich spoločenstvami, aby sa farnosť stala „spoločenstvom spoločenstiev , ktoré je evanjelizované a evanjelizuje ostatných;
Praktizujúcich veriacich viesť k duchovnej zrelosti, k účasti vo verejnom živote a na úlohách Cirkvi;
Povrchných kresťanov viesť k osobnej viere; hľadať cesty, ako osloviť nepraktizujúcich veriacich a vzdialených.
3.1.3 Odporúčania
a) podporovať a realizovať aktivity zamerané na novú evanjelizáciu, najmä formačné kurzy farských spolupracovníkov (základná podmienka účasti je osobná viera a katechéza dospelých);
b) starať sa o programy systematickej obnovy farnosti, zamerané na zmapovanie situácie, formáciu farských spolupracovníkov, vytvorenie spoločenstiev a evanjelizáciu ostatných farníkov;
c) podporovať šírenie osvedčených pastoračných iniciatív, pomôcok a príručiek;
d) zriadiť celoštátne centrum a diecézne strediská pre pastoráciu a novú evanjelizáciu;
e) rešpektovať zaužívané formy zbožnosti a dávať im hlbší obsah;
f) v mestách počítať s osobitnými problémami (drogy, sekty). Mať adresár odborníkov, na ktorých sa možno obrátiť;
g) dobrou príležitosťou k evanjelizácii je stále trvajúci záujem širokých vrstiev populácie o sviatosti. Súčasťou prípravy má byť okrem poučenia aj uvedenie do kresťanskej praxe a integrovanie účastníkov do farského spoločenstva. Z tohto hľadiska sa osvedčila prax, zaradiť do skupiny katechumenov (birmovancov) praktizujúcich veriacich, ktorí v spolupráci s kňazom odpovedajú na otázky, pôsobia svojím príkladom a svedectvom, nadväzujú s účastníkmi osobné kontakty atď.;
h) neznižovať nároky pri príprave na sviatosti;
i) zapájať laikov do úloh farnosti. Laici, ich spoločenstvá a hnutia majú byť otvorení pre potreby farnosti; kňazom treba odporúčať, aby s nimi spolupracovali;
j) rozšíriť trvalý diakonát osvedčených ženatých mužov. Umožniť, aby vo farnostiach v prípade potreby pôsobili na plný úväzok aj laici, ktorí sa už osvedčili ako dobrovoľní spolupracovníci.
3.2.1 Situácia
A) Služba ohlasovania sa v univerzálnej cirkvi rozvíja v štyroch oblastiach: a) misijné ohlasovanie – kerygma, b) katechetické, c) liturgické – homília, d) teologický výskum (Porov. Všeobecné katechetické direktórium, 1971, čl. 17; VDK 52).
B) Na Slovensku počas rokov politickej totality boli niektoré formy ohlasovania silno obmedzené. Misijné – kerygma bola iba individuálna. Katechetické bolo zúžené na minimum (takže mnohí si pamätajú, že absolvovali iba rok katechézy, keď išli na prvé sv. prijímanie alebo na birmovku). Teologický vedecký výskum bol úplne potláčaný, keďže na jedinej teologickej fakulte v Bratislave bolo aj doktorandské štúdium možné len na základe štátneho súhlasu. Jedinou štátom dovolenou formou ohlasovania bola homília – kázeň v rámci bohoslužieb – pričom jej obsah sa nesmel dotýkať spoločenských a politických tém. Reproduktory mohli byť len vo vnútri kostola tak, aby vonku nebolo nič počuť.
C) V rokoch 1960-1990 tento stav pochopil profesor homiletiky a pastorálky Jozef Vrablec ako „znamenie doby a na Teologickej fakulte v Bratislave, na prednáškach a seminároch vychoval stovky kňazov, ktorí porozumeli dôležitosť a jedinečnosť homiletického uvažovania. Z ich pastoračného nadšenia a pôsobenia bola živená viera cirkevných spoločenstiev na Slovensku. Hoci nebol dostatok náboženskej literatúry, ani filmov, ani novín, predsa však jestvovalo povzbudzovanie veriacich z homiletických kázní v kostoloch. Preto má Vrablecova škola veľké zásluhy na tom, že sa obdobie neslobody podarilo veriacim ľuďom prežiť.
D) Od roku 1990 sa situácia podstatne zmenila. Kerygmatické ohlasovanie sa uplatňuje v univerzitných pastoračných centrách medzi vysokoškolskou mládežou, v pastoračnej službe v armáde a v nemocniciach. Verejné i súkromné ohlasovania kerygmy znovuožilo pri ľudových misiách vo farnostiach na dedinách i vo veľkých mestách. Svoju činnosť obnovilo aj Pápežské misijné dielo.
E) Nové rozmery a inštitucionalizovanie nadobudli aj formy katechetického ohlasovania. Legislatívnymi úpravami sa dosiahlo to, že náboženstvo ako predmet bolo zaradené do vyučovacieho procesu. Štúdium teológie umožnilo mnohým laikom stať sa kvalifikovanými katechétmi. Postupne sa stabilizuje organizovanie farskej i školskej katechézy na katechetických strediskách pri jednotlivých biskupských úradoch.
F) Teologický výskum ako služba ohlasovania a evanjelizácie sa na Slovensku rozvíja na troch teologických fakultách a ďalších štyroch inštitútoch. Mnohí kňazi aj laici absolvujú doktorandské štúdiá doma i v zahraničí, čím napomáhajú rozvoj teologického výskumu; okrem toho sa ročne sa píše cca 500 magisterských diplomových prác. Habilitačné a inauguračné konania v teologickej oblasti sú na Slovensku zatiaľ ojedinelé. Nemalé ťažkosti sú aj pri spravovaní knižníc potrebných pre normálny teologický rozvoj.
G) Homília sa na Slovensku uplatňuje v zmysle predpisov kánonického práva najmä v nedele a prikázané sviatky. Vo všedné dni sa uskutočňuje tam, kde je horlivý kňaz. S touto formou ohlasovania sú kňazi dostatočne zoznámení počas teologických štúdií, absolvujúc rétoriku a homiletickú vedu. V praxi jestvuje množstvo kazateľských pomôcok, či už exegetických komentárov, hotových homílií alebo zbierok príkladov. Nespokojnosť veriacich so slabým kazateľom treba posudzovať individuálne, z prípadu na prípad.
3.2.2 Ciele
Ciele všetkých štyroch foriem ohlasovania sú popísané v súčasných dokumentoch cirkevného magistéria. Zatiaľ, čo cieľom kerygmy je obrátenie, pri katechéze ide o dozrievanie tohto obrátenia a formovanie takej mentality, akú mal Kristus. Cieľom homílie nie je obrátenie alebo vzdelávanie veriacich, ale vzdávanie vďaky, oslava Božieho slova a povzbudenie k životu podľa evanjelia. Teologický výskum má za cieľ prehlbovanie ľudského poznania o Božom slove.
3.2.3 Odporúčania
a) Aby služba ohlasovania bola účinná, treba zasadiť Božie slovo do konkrétneho života.
b) Všetky formy ohlasovania sa majú dnes uskutočňovať „v sile skúsenosti . Je potrebné dbať na to, aby boli založené na osobnom svedectve tak, ako o tom hovorí Pavol VI.: „Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a týchto počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami. (EN, 41).
c) V teologickom vzdelávaní je potrebné zosúladiť náuku s praktickými cvičeniami tak, aby absolventi boli pripravení pre homiletické, katechetické a misionárske ohlasovanie.
d) Do služby ohlasovania treba zapojiť všetky formy masmédií, či už ide o internet, televíziu, rádio alebo tlač. Preto treba vysoko hodnotiť Rádio Lumen na Slovensku a všetky vydavateľstvá pre duchovnú literatúru a časopisy.
e) Služba ohlasovania bude účinná vtedy, ak laici a nové cirkevné hnutia budú pozývané k širšej spolupráci s klérom, rešpektujúc úrady a funkcie v zmysle kánonického práva (homília je rezervovaná kňazovi alebo diakonovi porov. CIC 1983, kán. 767 § 1 a CCEO, kán. 614 § 4).
3.3.1 Situácia
A) Od roku 1991 sa katechizačná činnosť zameriavala predovšetkým na školskú katechézu, pre ktorú sa vypracovali osnovy a postupne učebnice a metodické príručky náboženskej výchovy pre všetky ročníky základných a prvé dva ročníky stredných škôl. Do roku 1995 sa používalo niekoľko typov učebníc (spišské, košické, v menšej miere, iné dostupné učebnice). Na hodiny náboženskej výchovy na ZŠ aj SŠ chodí cca 450 000 žiakov (cca 50%). Farská katechéza je väčšinou príležitostná a zväčša sa obmedzuje na prípravu na sviatosti. Komisia pre katechizáciu KBS vydala Malý kompas viery (M. Kašparů v slovenčine) a Malý katechizmus Verím (Kirche in Not) prednostne pre potreby farskej katechézy. Komisia pripravuje katechetické príručky ku príprave na prvé sv. prijímanie a na sviatosť birmovania.
B) Od roku 1992 začínajú rozvíjať systematickú prácu diecézne katechetické strediská (DKS). Okrem zabezpečenia katechetických príručiek a pomôcok venujú zvýšenú pozornosť formácii a vzdelávaniu katechétov v spolupráci s teologickými fakultami a vybranými pedagogickými fakultami. V snahe vytvoriť katechetický program, v roku 1998 na celoslovenskom katechetickom seminári v Košiciach sa uskutočnila prvá etapa analýzy stavu katechézy vo všetkých diecézach na Slovensku. Seminár analyzoval štrnásť oblastí katechézy, školskej (ZŠ - I. a II. stupeň, SŠ a SOU), farskej (príprava k sviatostiam, katechéza rodín), špecifickej školskej (katolícke, špeciálne a materské školy, výchova k láske a čistote), mimoškolskej katechézy (hnutia, malé spoločenstvá, katechéza rodiny) a organizácie katechézy. Na tému iniciačnej katechézy mládeže sa konal celoslovenský katechetický seminár v Sielnici v roku 2000.
3.3.2 Ciele
Prehĺbenie analýzy stavu katechézy, poznania skutočnej situácie a mentality poslucháčov (deti, mládež, dospelí);
Vypracovanie národného katechetického direktória a náväzne katechetických programov v jednotlivých diecézach;
Uvádzanie do kresťanského života a výchova k životu z viery v spoločenstve;
V metodických postupoch rovnomerne rozvíjať kresťanské vedomosti, zapamätanie si dôležitých formúl viery (memorizáciu), skúsenosti a životné postoje;
Schopnosť hovoriť o svojej viere a zdôvodniť ju;
Uskutočňovanie inkulturácie viery;
Popri vyučovaní náboženskej výchovy v škole rozvíjať katechézu vo farnosti a katechézu v rodine a starať so ich vzájomné prepojenie a dopĺňanie;
Formovať katechétov pre náboženstvo v škole i katechézu vo farnosti;
Zlepšiť organizačné, administratívne, finančné, cirkevné a právne postavenie učiteľov náboženskej výchovy na školách.
3.3.3 Odporúčania
a) vytvoriť národné katechetické stredisko, ktoré bude spolupracovať s diecéznymi katechetickými strediskami, ktoré treba dobudovať;
b) vyriešiť právne a finančné postavenie katechetických stredísk v rámci financovania ústredí cirkví a náboženských spoločností;
c) rozšíriť katecheticko-pedagogickú (praktickú) prípravu budúcich kňazov i katechétov v spolupráci s teologickými a s pedagogickými fakultami (Trnava Nitra, Ružomberok);
d) zabezpečiť permanentnú didaktickú, metodickú a duchovnú formáciu katechétov i kňazov a odborné vzdelávanie metodikov, vizitátorov, pracovníkov katechetických stredísk pri zohľadnení rozdielov medzi farskou a školskou katechézou.
Školská katechéza
a) systémové vypracovanie výchovných cieľov a základného rozsahu vedomostí podľa veku v rámci jednotlivých ročníkov vychádzajúc z jestvujúcich učebníc;
b) postupné vypracovanie nových osnov pre štátne aj cirkevné školy všetkých stupňov, vrátane SOU) a zabezpečovanie tvorby učebníc a metodických príručiek, pričom pamätať na prvé ohlasovanie;
c) rozvinutie metodiky a vizitácie pre predmet náboženská výchova na školách;
d) riešenie problémov spojených s predmetom Náboženská výchova s MŠ SR, vybavenie vstupu kompetentných pracovníkov katechetických stredísk do škôl za účelom vizitácie a poradenstva;
e) právne zabezpečenie spolupráce v oblasti náboženskej výchovy na školách formou dohôd jednotlivých katechetických stredísk s metodickými centrami.
Mimoškolská katechéza
f) prepojenie a vzájomné dopĺňanie katechézy vo farnosti s predmetom náboženská výchova na školách;
g) vytváranie podmienok pre rozličné formy farskej katechézy podľa požiadaviek Všeobecného direktória pre katechizáciu (VDK 67-68, 71);
h) postupné zavádzanie katechézy dospelých vo farnosti a zabezpečenie potrebných katechetických pomôcok a príručiek;
i) spolupráca s liturgickou komisiou najmä pri tvorbe pomôcok a príručiek ( príprava ku sviatostiam, modlitebné knižky a pod.);
j) spolupráca s rodinami, s hnutiami, rehoľami, vychovávateľmi, umelcami, športovcami a pod.
3.4.1 Situácia
A) Ovocie Druhého vatikánskeho koncilu sa na Slovensku prejavilo predovšetkým v liturgickej reforme v kostole: zaviedla sa reč ľudu pri bohoslužbách a upravil sa priestor (oltár tvárou k ľudu). Dnes pokračuje systematická starostlivosť o liturgiu za pomoci pozitívnych činiteľov:
- Liturgická komisia KBS, diecézna liturgické komisie a ich sekcie;
- katedry liturgiky na teologických fakultách;
- špecializované časopisy Liturgia, Adoramus te;
- Liturgický inštitút (LI) Košice a jeho tri sekcie - všeobecná, pre posv. hudbu a pre východnú liturgiu;
- rehole, ktoré výraznejšie pestujú liturgiu (dominikáni);
- každoročné sympóziá s medzinárodnou účasťou od r. 1998 a s príspevkom hnutí na Teologickom inštitúte v spolupráci s komisiou pre laikov KBS. B) Hlavné oblasti rezerv a nedostatkov:
- Liturgické témy na kňazských rekolekciách sú zriedkavé. Kňazi uprednostňujú homílie, vytratila sa nám liturgická katechéza ako aj užívanie mnohých možností, ktoré poskytujú liturgické knihy. Autentická liturgická tvorivosť často chýba, niekedy ju nahrádza svojvoľnosť;
- na úrovni farskej pastorácie chýbajú na viacerých miestach kvalifikovaní organisti - kantori a zbory. Na diecéznych a dekanátnych úrovniach chýba systém pravidelnej starostlivosti (školenia, formácia) liturgických služobníkov - miništranti, organisti;
- činnosť stavebno - umeleckej sekcie v našich diecézach býva nedostatočná alebo aj celkom chýba. Zariadenie kostola, najmä riešenie presbytéria (oltár, ambóna, miesta predsedajúceho a posluhujúcich a pod.) sú často nevyhovujúce. V rámci Slovenska nie je ešte periodikum pre túto problematiku.
3.4.2 Ciele
Plne rozvinutá liturgická pastorácia, ktorej konečným cieľom je plná, uvedomelá a činná účasť veriacich na liturgii. Usmerňovanie ľudových pobožností, ktoré majú svoju tradíciu, význam a napomáhajú daný cieľ.
3.4.3 Odporúčania
Oblasť liturgie všeobecne:
a) zlepšiť koordinovanosť jednotlivých inštitúcií a koordinácia vydavateľskej činnosti;
b) vypracovávať témy pre kňazské rekolekcie o liturgickej pastorácii;
c) napomáhať finančné zdroje na honorovanie odbornej práce pri preklade liturgických kníh a súvisiacich nákladov;
d) doterajšiu prax (monopol SSV na vydávanie a zodpovednosť SLK prípravnými prácami) usmerniť tak, aby právomoc a zodpovednosť boli na tej istej strane;
e) uvážiť možnosť podávania sv. prijímania na ruku.
Najdôležitejšie úlohy Liturgickej komisie KBS:
f) pripraviť modlitebné knihy pre veriacich vhodné pre súčasnú dobu;
g) zlepšiť činnosť diecéznych liturgických komisií a ich sekcií. Členov do spomínaných komisií treba menovať zodpovedne po odborných konzultáciách.
Najdôležitejšie úlohy Liturgického inštitútu:
h) Školenia liturgických služobníkov - lektori, organisti, žalmisti a miništranti.
Najdôležitejšie úlohy katedier liturgiky:
i) starať sa, aby na katedrách teologických fakúlt a ich inštitútov bolo viac odborníkov vysokej špecializácie;
k) vydávať viac titulov liturgických kníh, článkov v KN pre prehĺbenie liturgických poznatkov;
l) v kňazských seminároch sa má liturgia pestovať vzorovo, aj neustálym precvičovaním viacerých možností obradov i spevov (v národnom i latinskom jazyku).
Najdôležitejšie úlohy farností:
m) obnoviť liturgickú katechézu; zlepšiť prepojenie liturgie s pastoráciou a životom; n) podporovať tvorivosť v liturgii v medziach usmernení liturgických dokumentov.
Oblasť posvätného spevu
o) pokračovať v realizácii schváleného a prijatého projektu prípravy Liturgického spevníka;
p) na národnej úrovni treba hľadať možnosti zabezpečiť kvalifikovaných organistov;
q) rozvinúť školenia organistov a žalmistov v rámci Diecéznych liturgických komisií v spolupráci s LI;
r) podporiť jestvujúci časopis o posvätnej hudbe Adoramus te ako fórum prípravy
Liturgického spevníka, liturgického spevu a ďalšieho odborného rastu každého organistu.
Stavebno - umelecká oblasť
s) plánovanie nových kostolov, rekonštrukcie a definitívne riešenia interiéru kostolov má schváliť biskup po odbornom vyjadrení tejto sekcie. Takto pripravený a realizovaný stav nemožno svojvoľne meniť (ani pri výmene správcu kostola, resp. farára). Prob- lematiku a primeranú projekčnú úroveň ustráži jedine diecézny biskup za pomoci stavebno - umeleckej komisie;
t) v následnosti na prípadnú zmenu správcov - farárov vyvstáva závažná problematika ustrážiť komisiou zaručenú objektivitu liturgického riešenia. Pri posviackach a vizitáciách biskup má vyžadovať stav podľa vyjadrenia komisie, čo je jediný spôsob ako zabrániť neoprávneným zmenám. Dodržiavaním poriadku sa vyrieši aj záruka odborného pamiatkového prístupu a potreba vypočuť mienku veriacich. Súčasťou biskupských vizitácií má byť aj overenie a usmernenie stavu liturgickej reformy v tejto oblasti.
3.5.1 Situácia
A) Diakonia ako výraz nového prikázania (Jn 13,34) zaujíma osobitné miesto medzi úlohami Cirkvi a farnosti. Je svedectvom aj pre tých, ktorí sú voči Cirkvi zaujatí (1 Pt 3,1). Na Slovensku sa službe chorých, núdznych a na pomoc odkázaných venuje najmä Slovenská katolícka charita, Katolícka jednota Slovenska, Rodina Nepoškvrnenej, Spolky sv. Vincenta a farské spoločenstvá (napr. formou farských charít). Katolícka charita má asi 1500 zamestnancov a množstvo dobrovoľných spolupracovníkov; vykonáva rozsiahlu činnosť, napr.:
- správa a riadenie charitných domovov pre kňazov a rehoľné osoby;
- pravidelná opatrovateľská a ošetrovateľská služba pre starých a chorých (na 50 miestach);
- charitatívne-sociálne centrá, ktoré sa starajú o sociálne odkázané rodiny a jednotlivcov;
- domy pre mentálne a telesne postihnutých, starých, chorých, pre deti zo sociálne postihnutých rodín osamelé ženy s deťmi a tehotné ženy;
- charitatívna služba v rodinách;
- psychologické, sociálne a medicínsko-sexuologické poradenstvo;
- nocľahárne;
- starostlivosť o utečencov a migrantov.
B) Prekážkou ďalšieho rozvoja charitatívnej činnosti sú stále viac obmedzované dotácie ako aj absencia charity vo veľkej časti farností.
C) Je zjavné, že činorodá láska ku všetkým ľuďom, najmä na pomoc odkázaným, za jednou z pastoračných priorít pre nastávajúcu epochu. Ukazujú sa nové formy chudoby, t.j. zúfalstvo, opustenosť v starobe a chorobe a závislosť u ľudí, ktorí sú hmotne zabezpečení. Pritom je zrejmé, že nemožno urobiť z kresťanských spoločenstiev sociálne agentúry (NMI 52).
3.5.2 Ciele
Napriek zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam snažiť sa udržať charitatívnu činnosť na doterajšej úrovni. Rozšíriť doterajšiu charitatívnu činnosť zakladaním ďalších farských charít a získavaním ďalších dobrovoľníkov.Pomocou kurzov zlepšiť pripravenosť spolupracovníkov.
3.5.3 Odporúčania
a) Pri nemocniciach vytvoriť skupiny dobrovoľníkov, ktorí budú spolupracovať s miestnym duchovným a postarať sa o ich primeranú formáciu. K ich úlohám budú patriť okrem iného rozhovory s pacientmi a sprostredkovanie kontaktu s kňazom najmä v súvislosti s vysluhovaním sviatostí.
b) Pre veľké nemocnice – ak to podmienky dovoľujú – vyčleniť nemocničného kaplána, ktorý by sa venoval pastorácii chorých, ich návštevníkov aj zdravotníkov.
c) Vo väčších nemocniciach zriadiť kaplnku s konzultačnou miestnosťou, vybavenou knižnicou.
d) Podporovať hospicové hnutie.
e) V spolupráci so subkomisiou KBS pre medicínsku etiku a bioetiku podporovať zriadenie aspoň jednej gynekologicko-pôrodníckej kliniky (alebo oddelenia) s katolíckou orientáciou.
f) V každej farnosti zriadiť farskú charitu ako skupinu dobrovoľníkov, ktorí budú viesť evidenciu chorých a na pomoc odkázaných, sociálne odkázaných detí a rodín a reagovať na ich potreby. Zaistiť primeranú duchovnú a odbornú prípravu týchto dobrovoľníkov.
g) Podporovať a rozširovať služby pre sociálne odkázané rodiny a sociálne odkázanné deti.
h) Ponúknuť konkrétnym skupinám laikov vzdelávacie kurzy a prednášky o sociálnom učení Cirkvi, obsahove prispôsobené zameraniu a potrebám týchto skupín.
3.6 Ľudové a svetové misie, verejná evanjelizácia
3.6.1 Situácia
A) Z aspektu vnútorných misií:
- Ľudové misie, ako duchovné cvičenia pre celú farnosť, mobilizujú zdravé sily farnosti /skupiny, hnutia/ a tak cez ich zápal sú priťahovaní aj pochybujúci,či neveriaci. Preto CIC kan.77O hovorí, že podľa pokynov diecézneho biskupa sú kňazi povinní v určitých obdobiach organizovať vo farnostiach mimoriadne ohlasovanie, ako rekolekcie a ľudové misie, prispôsobené potrebám doby.
- Na Slovensku mnohí ľudia prijímajú misijný program. Možno aj preto, že ľudové misie päťdesiat rokov neboli a prinášajú do života veriacich čosi nové. Mnohí ľudia sa kdesi stratili vo viere a potrebujú „otras“, aby sa spamätali. Na misiách si riešia problémy ukryté hlboko v srdci. Oni im bránia žiť naplno svoj vzťah s Bohom.
B) Z aspektu svetových misií:
- Angažovanosť za svetové misie, ktorá za totalitného režimu stagnovala, sa rozvíja iba postupne. Okrem Pápežského misijného diela a inštitútov zasväteného života sa za svetové misie zasadzujú niektoré laického hnutia, napr. Misijné združenie Ducha Svätého a Slovenské misijné hnutie. Napriek príkladným iniciatívam akým je napr. „Dobrá novina Hnutia kresťanských spoločenstiev detí treba vynaložiť ešte veľa úsilia, aby sa svetové misie stali záležitosťou každej farnosti, spoločenstva a veriaceho. Tento vzťah k misiám treba rozvíjať, lebo každý kresťan sa krstom stáva spoluzodpovedným za šírenie Božieho kráľovstva vo svete.
3.6.2 Ciele
Splniť Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy , aby sa Cirkev na Slovensku stala viac misijnou;
Upevniť vieru praktizujúcich a prebudiť v nich zodpovednosť za stratených a neveriacich. „Viera sa upevňuje v rozdávaní “ (porov. RMS 2).
3.6.3 Odporúčania
Z aspektu vnútorných misií
a) prebúdzanie misijného zápalu vo farnosti;
b) organizovať vo farnosti ľudové misie;
c) vo veľkých mestách pokračovať v organizovaní celomestských misií viacerými misijnými skupinami;
d) starať sa, aby misie boli efektívne. „Čas Ducha“, ktorý žijeme nás usmerňuje vždy viac na rôzne výrazy a bohatosť metód a foriem;
e) zapájať do misijnej činnosti stále viac laikov, ktorí majú evanjelizačné programy v školách, v kasárňach, na internátoch, na uliciach, ba i v športových halách. Misie dnes nemôžu zostať iba v kostoloch;
f) podporovať evanjelizačné a misijné školy (kláštory Podolínec a Kostolná) na prípravu laikov, ktorí by mali aj po misiách pôsobiť vo farnostiach (formačné, modlitbové a misijné skupiny). Cez zapálených laikov prebúdzať misijný zápal;
g) misie (evanjelizáciu) realizovať len so súhlasom miestneho farára a v spolupráci s ním.
Z aspektu svetových misií h) pri formácii kňazov aj laikov pamätať na výchovu k apoštolátu, k osvojeniu si misionárskeho ducha;
i) rozvíjať misijný rozmer pastorácie na každej úrovni života Cirkvi (farnosť, spoločenstvá, hnutia);
j) vytvoriť v každej diecéze misijné centrum;
k) ustanoviť v každej diecéze riaditeľa Pápežského misijného diela - na plný úväzok;
l) poslať na štúdiá misiológie /aspoň licenciát/ z každej diecézy jedného kňaza. Za tohto predpokladu vytvoriť systém misijného oduševňovania na každej úrovni života Cirkvi.
Časť štvrtá
4. RODINA A VÝCHOVA
4.1.1 Situácia
A) V súčasnosti azda nijaká iná inštitúcia nie je terčom toľkých útokov, ako práve manželstvo a rodina.
B) Zaiste nechýbajú pozitívne aspekty, medzi ktoré patrí sloboda prejavu, dôraz na rešpektovanie ľudských práv (za predpokladu vyváženosti medzi právami detí a rodičov, žien a mužov) a dôstojnosti ľudskej osoby, snaha o rešpektovanie dôstojnosti ženy v jej osobnom, rodinnom a verejnom živote, rozvoj teológie a spirituality manželstva a rodiny, chápanie manželstva a rodičovstva ako povolania k láske a k svätosti, zdôrazňovanie zodpovednosti rodičov za výchovu a evanjelizáciu svojich detí, iniciatívy a hnutia zamerané na podporu a vzájomnú pomoc rodín.
C) Na zlepšení pastorácie rodín sa podieľa:
- Rada KBS pre rodinu (návrhy pastoračných programov, formy práce);
- diecézne a farské rady pre rodinu;
- manželia, rodičia, odborníci (lekári, pedagógovia a psychológovia);
- laické hnutia a iniciatívy (Hnutie kresťanských rodín, manželské stretnutia, hnutie Nových rodín, Modlitby matiek a iné);
- V každom zo 107 dekanátov SR je manželský pár, ktorý spolupracuje pri pastorácii rodín.
D) Súčasne vidíme rôzne ťažkosti, do ktorých sa rodina na Slovensku často dostáva. Počet sobášov a počet narodených detí z roka na rok klesá, počet kohabitácie, rozvodov a detí narodených mimo manželstva rastie. Hoci počet potratov zdanlivo klesá, je to tým, že sa používa čoraz viac antikoncepcia, ktorá má aj abortívny účinok. Antikoncepčné myslenie sa šíri a oslabuje vernosť aj stabilitu vzťahov.
E) V poslednom období sa objavuje aj úsilie o zrovnoprávnenie homosexuálnych vzťahov s manželstvom. Manželstvo a rodina je oslabovaná hodnotovo, morálne, ale aj postavením v spoločnosti a narušujú ju aj nevhodné sociálne a ekonomické podmienky. Deti často vyrastajú bez aktívnej účasti mužov vo výchovnom procese („generácia bez otcov ), čo veľmi negatívne ovplyvňuje na ich vývin; niektoré výskumy vidia v tom jednu z príčin týrania a zneužívania detí.
F) Katolícka cirkev na Slovensku reaguje na tieto výzvy rozvíjaním učenia o rodine a ponukou prostriedkov a hodnôt, na ktorých možno vybudovať harmonické a stabilné manželstvo. Cirkevné dokumenty (Familiaris consortio, Humanae vitae, List rodinám, Evangelium vitae, Sexualita – pravda a význam) sú spoľahlivou orientáciou pre rodiny hľadajúce odpoveď pre svoje otázky aj pre pastoráciu rodín. Aby sa cirkevné dokumenty premietli do života rodín, jestvuje v praxi základný pastoračný program rodín, ktorý má tieto časti:
- príprava na manželstvo (pred sobášom);
- príprava na rodičovstvo (pred krstom);
- výchova detí a mládeže (pred prvým sv. prijímaním a birmovkou);
- liturgie pre rodiny (príležitostne);
- stretnutia rodín (pravidelne, alebo príležitostne);
- manželské rekolekcie;
- spoločenstvá rodín.
4.1.2 Ciele
Pomáhať veriacim chápať ľudskú sexualitu ako dar, za ktorý sme zodpovední, a manželstvo ako povolanie k láske.
Dosiahnuť to, aby sa pastorácia týkala všetkých členov rodiny.
Pomáhať tým, ktorí sú v zvláštnych situáciách – odlúčení, rozvedení, vdovy a vdovci, bezdetné rodiny, rodiny s nízkymi príjmami.
Zlepšiť vzdialenú a blízku prípravu na manželstvo a rodičovstvo.
Pomáhať rodičom v prehlbovaní vzájomnej lásky a vo výchove detí.
Hľadať cesty, ako pomáhať všetkým rodinám, nielen veriacim.
Spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, zameranými na otázky rodiny. (FC 66).
4.1.3 Odporúčania
Na úrovni farnosti
a) v každej farnosti vytvoriť podmienky (miestnosti, pomôcky) pre stretávanie rodín, zlepšenie prípravy na manželstvo, prípravy na rodičovstvo, poskytovanie pomoci manželom, ktorí sú v kríze;
b) usilovať sa o to, aby farnosť bola domovom pre všetkých, kde nájdu všestrannú pomoc, podporu a radu aj samostatne vychovávajúci, manželia s problémovými deťmi, rodiny s nízkymi príjmami atď.;
c) usporiadať akcie, zamerané na kompletné rodiny (sväté omše, adorácie, ale aj výlety a slávnosti);
d) raz do roka v nedeľu sláviť Deň rodiny;
e) osobitnú pozornosť venovať mladým matkám, pomáhať im v prehlbovaní viery a výchove (audiokazety pre matky, detské ihrisko , pomôcky pre výchovu detí...);
f) rozvíjať pastoráciu mužov, posilňovať ich identitu muža a otca, vrátiť manželov a otcov rodine;
g) pomáhať rodičom pri výchove detí a spolužití s rôznymi generáciami (konzultácie pri riešení výchovných problémov, literatúra, prednášky). Vštepovať im presvedčenie, že ovocie výchovy závisí predovšetkým od Božej pomoci a vzťahu medzi manželmi;
h) pomáhať manželom žiť manželskú čistotu ako tajomstvo a ako cestu dozrievania v láske;
i) rozvíjať vo farnostiach úzku spoluprácu medzi kňazom, rodičmi a pedagogickými zbormi,ako aj – so zapojením laikov - s predstaviteľmi samosprávy a miestnymi štátnymi orgánmi.
Na diecéznej a celoslovenskej úrovni:
j) vybudovať diecézne centrá pre rodinu s trvalými pracovníkmi a vytvoriť podmienky pre ich riadne fungovanie;
k) ďalej rozvíjať a podporovať osvedčené dialogické metódy pastorácie rodín. Sú to: manželské rekolekcie, spoločenstvá rodín, ktoré pomáhajú riešiť rodinné problémy očami viery, stretnutia rodín s diecéznym biskupom, konferencie rodín, kongresy o rodine, kurzy, semináre, prednášky.
l) hľadať možnosti otvoriť rôzne formy Rodičovskej akadémie, zameranej na vzťahy medzi manželmi a výchovu detí;
m) v rámci permanentnej formácie kňazov viesť kňazov pôsobiacich vo farnostiach k otvorenosti pre pastoráciu rodín, ponúkať im semináre týkajúce sa praktickej pastorácie rodiny, nové pedagogicko-psychologické poznatky, tvorivé spôsoby spolupráce s laikmi vo farnostiach ako aj praktické skúsenosti;
n) spolupracovať s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa angažujú v prospech rodín a členov rodín na úrovni diecézy, dekanátu a farnosti v súlade so zásadami zdravej etiky.
4.2.1 Situácia
A) Výchovu detí v súčasnej dobe ovplyvňuje veľa faktorov, napr.
- oslabenie väzieb medzi členmi rodiny a spoločnosti;
- technický a informačný rozvoj;
- komercionalizácia všetkých sfér života;
- vznik kresťansky inšpirovaných hnutí a hnutí za ochranu určitých hodnôt (ochrana prírody).
B) Na kresťanskú výchovu detí silne vplýva súčasná kultúra. Najmä prostredníctvom médií jej predkladá svoje hodnoty a životný štýl. V rozprávkach je veľa násilia a zla oproti prejavom pravého priateľstva a dobra. Deti nie zriedka podliehajú vplyvu väčšiny. Ťažko si osvojujú kritické myslenie a pociťujú určité komplexy pred tými, ktorí „môžu“ používať v živote všetky prostriedky – násilie, vulgárnosť, peniaze.
C) Popri práci cirkevných škôl a náboženskej výchovy na štátnych školách sa priama pastorácia detí pozostáva z prípravy detí ku sviatostiam vo farnostiach a z práce reholí a laických hnutí vo voľnom čase detí.
D) Výchovné pôsobenie rodičov je podporovaná prípravami rodičov (a krstných rodičov) v jednotlivých farnostiach, prostredníctvom kázní a osobných stretnutí. Často je však nepravidelná a málo systematická.
E) Pre prácu s deťmi je dôležitá osobnostná aj metodická formácia vedúcich detských spoločenstiev – animátorov, ktorá sa uskutočňuje najmä prostredníctvom týždňových základných kurzov a ďalších prípravných kurzov a stretnutí na úrovni diecéz a farností počas víkendov (najmä saleziáni a eRko).
F) Prácu s deťmi podporujú detské časopisy Rebrík, Čajka, Svetlo a iné.
G) Štúdio Lux pripravuje reláciu pre deti Samson, vysielanú raz do týždňa Slovenskou televíziou.
4.2.2 Ciele
Dieťa brať ako osobu, aby sme z neho utvorili osobnosť a viesť ho k osobnej viere. Vytvárať podmienky na to, aby deti zažívali Cirkev ako spoločenstvo z viery žijúcich a v láske konajúcich ľudí.
Vytvárať podmienky, aby sa pastorácia detí stala integrálnou súčasťou života Cirkvi na Slovensku a nachádzala živnú pôdu v rodinách, školách, farnostiach.
4.2.3 Odporúčania
Všeobecne
a) uprednostňovať preventívny systém pred všetkými formami represií, ktoré ponižujú a uzatvárajú srdce. Preventívny systém je podložený rozumovým zdôvodnením, podávaný priliehavými náboženskými formami, láskavým prístupom osvojeným podľa evanjelia: „nechajte maličkých prísť ku mne“;
b) rešpektovať vekové špecifiká detí. V duchu prikázania lásky rozvíjať osobné vzťahy medzi deťmi;
c) sprostredkovať nielen informácie, ale aj skúsenosť viery; podporovať výmenu skúseností s Evanjeliom medzi deťmi;
d) vo výchovnej práce využívať všetky dostupné prostriedky, ako sú hudba, spev, obraz, obrady, slávnosti, púte, dobré knihy, tábory, príroda, priateľský prístup pri sviatosti zmierenia, bratská a rodinná atmosféra v spoločenstve, šport a súťaže;
e) hľadať cesty, ako predchádzať týraniu a zneužívaniu žien a detí, a ako pomáhať obetiam týchto zločinov.
Práca vo farnostiach:
f) vytvoriť systém pravidelnej a systematickej práce s rodičmi ako prvými sprostredkovateľmi viery svojim deťom. (Príprava na krst – vzájomná pomoc pri výchove napr. cez rodinné spoločenstvá);
g) začleniť do formácie kňazov v seminároch metodickú prípravu na pastoráciu detí vo farnostiach ako povinnú súčasť výuky a túto realizovať v spolupráci s laikmi, ktorí majú v tejto oblasti skúsenosti;
h) podporovať vydávanie metodických materiálov z pohľadu detskej pastorácie pre kňazov, katechétov, animátorov, pedagógov, rodičov a pod.;
i) podporovať systematickú prípravu detí ku sviatostiam a ponúkať im možnosti ďalšej formácie po prijatí sviatosti (oltárnej a birmovania) a ich začlenenie do farnosti;
j) podporovať vytváranie detských spoločenstiev a vytvárať im podmienky na ich pravidelnú činnosť (priestory, klubovne, spolupráca pri organizovaní mimoškolských aktivít ako sú Dni života, Dni radosti, letné tábory, výlety a pod.);
k) vytvárať priestor pre aktívnu účasť detí na liturgickom živote Cirkvi cez pravidelné detské sv. omše, detské spevokoly, detské krížové cesty, uskutočňované formou blízkou dnešným deťom;
l) podporovať osobnostnú a metodickú formáciu animátorov – vedúcich detských spoločenstiev na úrovni farností a diecéz;
m) rozvíjať v deťoch misijné cítenie cez zapájanie detí do aktivít ako Dobrá Novina (vianočná kolednícka akcia);
n) podporovať spoluprácu a výmenu skúseností medzi farnosťami, laickými hnutiami (eRko, DOMka, skauting a iné), rehoľnými spoločenstvami na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni v oblasti práce s deťmi.
Práca s médiami:
o) podporovať vydávanie detských časopisov a literatúry, ktoré podporujú ciele detskej pastorácie;
p) vytvárať priestor vo verejnoprávnych (STV a SRo) a kresťanských (Rádio Lumen) médiách na kvalitné detské relácie
4.3.1 Situácia
A) Existencia rôznych mládežníckych spoločenstiev, ktoré boli ovocím pastoračno – evanjelizačného úsilia už počas totality, nadobúda v súčasnosti nové rozmanité formy.
Popri pozitívnych znakoch často im chýba evanjelizačný rozmer, zmysel pre konkrétnu službu a spolupráca s druhými spoločenstvami.
B) V rámci Sekcie pre mládež Rady pre rodinu a mládež KBS sa pravidelne stretávajú diecézni koordinátori menovaní jednotlivými diecéznymi biskupmi, ako aj zástupcovia univerzitných pastoračných centier, saleziánov a iných reholí, hnutí, združení a komunít pracujúcich s mládežou. V popredí je napĺňanie nového modelu pastorácie mládeže na Slovensku schváleného KBS v marci 1998. V septembri 1999 sa začalo realizovanie tohto modelu zriadením Sekcie pre mládež banskobystrickej diecézy a započatím jej systematických aktivít – pravidelné stretnutia diecéznej Rady pre mládež, aktivity Diecézneho centra mládeže ako sú dlhodobé kurzy diecéznej animátorskej školy, organizovanie duchovných obnov, celodiecéznych mládežníckych podujatí a evanjelizačných programov.
4.3.2 Ciele
V duchu pastoračnej línie Jána Pavla II. napomáhať základné objavy mladého človeka - objavenie osoby Ježiša Krista a objavenie života ako povolania.
Formácia ľudsky i kresťansky zrelej osobnosti mladého človeka pripraveného na angažovanie sa v Cirkvi i v spoločnosti.
Integrálna formácia mládeže v oblasti duchovnej a ľudskej, teoretickej a praktickej, osobnej a spoločenskej, kultúrnej a profesionálnej.
Viesť mladých ľudí, aby boli nielen prijímateľmi pastoračnej starostlivosti, ale aj jej aktívnymi spolutvorcami.
4.3.3 Odporúčania
a) dať vo farnosti mladým priestor zachovávajúc prepojenie na správcu farnosti, vytvárať malé spoločenstvá a podporovať ich evanjelizačnú otvorenosť, dbať na výber a formáciu animátorov, napomáhať spoluprácu rozličných mládežníckych spoločenstiev vo farnosti, ich prepojenie na verejné inštitúcie, školy, sociálnu činnosť;
b) na úrovni dekanátov sa starať o pravidelné stretnutia zástupcov farností, animátorov rôznych spoločenstiev mládeže s cieľom výmeny skúseností a informácií, koordinácie a ďalšieho vzdelávania a formácie. Tieto činnosti usmerňuje kňaz, poverený biskupom starostlivosťou o mládež na území dekanátu;
c) zriadiť diecéznu rada (komisiu) pre mládež s kňazom – diecéznym koordinátorom povereným diecéznym biskupom a vyčleneným pre túto službu. On koordinuje mládežnícke aktivity v rámci diecézy, napomáha spoluprácu jednotlivých dekanátov, reholí a hnutí v práci pre mládež, organizuje celodiecézne podujatia;
d) Diecézne centrum mládeže sa stará o dlhodobú formáciu v diecéznej animátorskej škole, duchovné obnovy, vydávanie diecézneho informačno – formačného časopisu pre mládež, vytvára evanjelizačné programy, oživuje pastoráciu mládeže vo všetkých častiach diecézy. S týmto cieľom spolupracuje so spoločenskými a kultúrnymi inštitúciami, pastoračným a katechetickým centrom a centrom pre rodinu;
e) podporovať Sekciu pre mládež Rady pre rodinu a mládež KBS, ktorá spracováva analýzy, koncepčne a metodicky usmerňuje evanjelizáciu a pastoráciu mládeže, korodinuje mládežnícke aktivity na celoslovenskej úrovni, ktoré by mali zachytiť farskú, univerzitnú, učňovskú, problémovú i hľadajúcu mládež;
f) V spolupráci so zástupcami diecéz, reholí, komunít, laických hnutí a združení pracujúcich s mládežou pripraviť projekty, ktoré majú zachytiť široký okruh mladých. Pritom je nevyhnutná spolupráca s odborníkmi a v duchu ekumenizmu aj s ostatnými cirkvami;
g) Podporovať formáciu kňazov a laikov pre prácu s mládežou; h) zabezpečiť podujatia pre mládež na národnej i medzinárodnej úrovni, ako sú Svetový deň mládeže, celoslovenské konferencie o mládeži a pod.
4.4 Pastorácia univerzitnej mládeže
4.4.1 Situácia
A) V oblasti pastorácie vysokoškolákov sa v uplynulých rokoch uskutočnil posun dopredu zriadením univerzitných pastoračných centier vo všetkých významnejších univerzitných mestách na Slovensku. Pre pastoráciu študentov boli vyčlenení kňazi, či už diecézni alebo rehoľní. Pravidelne sa stretávala Komisia KBS pre VVKU, sekcia pre univerzity.
Univerzitní kapláni v nej združení, vypracovali Plán dlhodobej formácie univerzitnej mládeže, ktorý schválila KBS na pléne 16. 3. 1999.
B) Pozitívne sa mení ponímanie pastorácie od tridentského chápania čisto územnej farnosti k diferencovanej duchovnej starostlivosti o človeka v zmysle personálneho prístupu II. vatikánskeho koncilu. Napreduje spolupráca územných farností so študentskou pastoráciou. V rámci univerzitných pastoračných centier sa hľadajú primerané formy pastorácie.
C) Negatívnym znakom sú nedostatočné formy prijatia a sprevádzania vysokoškolákov. Mnohí z nich sa nevedia zorientovať v tlaku prostredia. Vplyvom sekularizovaného prostredia sa šíri skepticizmus a indiferentizmus. Mladí ľudia sú plní predsudkov a výhrad voči Cirkvi. Vyplýva to zo súladu medzi náboženskou praxou, s ktorou sa stretávajú a so sebachápaním Cirkvi podľa II. vatikánskeho koncilu.
D) Pastorácia univerzitnej mládeže sa riadi zásadami, ktoré v súčasnosti odporúča cirkevné magistérium. V roku 1994 na podnet Jána Pavla II. vydali tri vatikánske úrady spoločný oficiálny dokument Prítomnosť Cirkvi na univerzitách a v univerzitnej kultúre, ktorý analyzuje situáciu univerzity v dnešnom svete, hodnotí už uskutočnené iniciatívy a predkladá pastoračné návrhy.
E) V máji 1998 zorganizovala v Ríme Kongregácia pre katolícku výchovu spolu s inými cirkevnými inštitúciami Európsky kongres univerzitných kaplánov, ktorý skúmal poslanie univerzitnej pastorácie v období postmoderny, krajného individualizmu a veľkého vplyvu médií. Kongres zdôraznil úlohu formácie študentov, ktorí budú schopní vstúpiť do otvoreného dialógu so súčasným myslením a načrtol základné ciele a prostriedky univerzitnej pastorácie.
F) Najvýznamnejším podnetom zo strany Magistéria bolo Jubileum univerzít, slávené v rámci Jubilejného roka. Na ňom Svätý Otec stanovil základnú tému pre toto obdobie: Univerzita pre nový humanizmus. Je potrebné hľadať pravý humanizmus, vychádzajúci z poznávania Ježišovej osoby, ktorý bude naozaj slúžiť ľudskej osobe, jej rozvoju a dôstojnosti.
4.4.2 Ciele
Evanjelizačné poslanie univerzitných centier má pomôcť dnešnému študentovi odhaliť iluzórny charakter mnohých kultúrnych ponúk, prekonať sugescie idolov a obnoviť vnútornú slobodu, ktorá človeka otvára pre službu Bohu. Cieľom univerzitnej pastorácie je evanjelizácia a inkulturácia, čiže sprítomnenie kresťanského Zjavenia v súčasnej kultúre: predstaviť mladému človekovi evanjelium ako také, ktoré dáva zaujímavé, pravdivé a silné odpovede na jeho základné otázky.
4.4.3 Odporúčania
a) systematická katechéza s dôrazom na vytvorenie spoločenstva, ktorá poskytuje diferencované cesty a odpovede, primerané skutočným potrebám jednotlivých osôb;
b) osobné duchovné a ľudské sprevádzanie študentov, ktoré zo strany kňaza znamená opravdivé prijatie, disponibilta (byť tu pre nich), priateľstvo, vzájomné osobné vzťahy, ako aj múdre posudzovanie situácií, v ktorých študenti žijú a tiež konkrétne kroky pomoci;
c) prehlbovanie viery a duchovného života (KKC, Sväté písmo), zakoreneného v Božom slove, ako aj prehĺbený a s inými zdieľaný sviatostný a liturgický život;
d) rozvíjanie misijného rozmeru formácie;
e) prepojenie formácie s odbornou prípravou;
f) vedenie k angažovanej prítomnosti v rôznych oblastiach života spoločnosti.
4.5.1 Situácia
A) Seniori v nejednej farnosti, spoločenstve a hnutí významne prispievajú k pôsobeniu spoločenstva svojimi skúsenosťami, zrelosťou a duchovnými hodnotami. Z tohoto hľadiska pozitívne treba hodnotiť činnosť Združenia kresťanských dôchodcov (4000 členov, 40 miestnych organizácií) a farských klubov dôchodcov.
B) Napriek tomu stretávame postoj, ktorý vytláča seniorov na okraj života spoločnosti a Cirkvi. V rozpore s bežnými názormi staroba nie je obdobím úpadku, ale novou šancou. „Odchod... do dôchodku otvára nový priestor apoštolskej činnosti: túto úlohu treba prijať s odvahou... Je to vek, v ktorom možno lepšie skúmať, lepšie pochopiť a intenzívnejšie prežívať veľkonočné tajomstvo, stať sa príkladom v Cirkvi pre celý Boží ľud“ (ChL 48). C) Čím ďalej, tým viac treba vytvárať podmienky, aby starí ľudia mohli uplatniť svoje dary a tak sa stali svedkami tradície viery (Ex 12,26-27), učiteľmi života (Sir 6,35; 8,11-12) a vykonávateľmi dobročinnej lásky (porov. Dokument Pápežskej rady pre rodinu „Dôstojnosť starého človeka a jeho poslanie v spoločnosti a Cirkvi.“ SSV 1999)
4.5.2 Ciele
Cieľom pastoračného a evanjelizačného plánu vzhľadom na seniorov je povzbudenie k odvahe prijať čas odchodu do dôchodku, v ktorom prioritami sa majú stať:
- dobrovoľná charitatívna činnosť;
- apoštolát (osobný apoštolát aj katechéza);
- liturgia (aj ako diakoni, lektori a akolyti);
- účasť na práci združení a cirkevných hnutí;
- rodina (účasť na výchove vnúčat, odovzdávanie duchovných hodnôt atď.);
- intenzívny život modlitby, ktorý dáva nové sily pre službu Bohu, ľuďom a Cirkvi;
- ochotným prijatím skúšok prinášať duchovné obety za Cirkev a za celý svet (por. Kol 1,24);
- angažovanosť za kultúru života.
4.5.3 Odporúčania
a) vytvoriť podmienky, aby najmä mladší dôchodcovia mohli uplatniť svoje dary vo farskom spoločenstve a spoločnosti;
b) fyzicky aj duchovne pomáhať seniorom, ktorí sú odkázaní na pomoc, aby prijatím utrpenia a modlitbami prispievali k posväteniu seba, svojich drahých a Cirkvi;
c) podporovať hnutia a iniciatívy (biblické krúžky, Univerzita tretieho veku), ktoré podporujú integrovanie seniorov do farského spoločenstva a pomáhajú im, aby obohacovali druhých napr. v rámci malých spoločenstiev;
d) uľahčovať účasť starých ľudí na slávení Eucharistie, sviatosti zmierenia, na pútiach a duchovných obnovách napr. tým, že sa postaráme o dobrovoľných sprievodcov;
e) starať sa, aby služby a pomoc seniorom a chorým odkázaným na pomoc boli spojené aj s duchovnou starostlivosťou. Nezabúdať ani na seniorov, ktorí bývajú v ústavoch;
f) postarať sa, aby v každej farnosti bola pracovná skupina, ktorá vedie evidenciu o všetkých starých a chorých vo farnosti, bez rozdielu na náboženské presvedčenie, a v spolupráci s príbuznými a susedmi sa stará o ich praktické aj duchovné potreby. Pre dobrovoľných spolupracovníkov v tejto službe organizovať formačné kurzy (kurz domáceho opatrovania chorých, kurz sprevádzania umierajúcich, kurz komunikácie s chorými a starými);
g) viesť starých ľudí k apoštolátu prostredníctvom bežných kontaktov, učiť ich svedčiť o Evanjeliu, najmä bez slov drobnými skutkami lásky;
h) chorých a prestárlych prosiť o modlitby za potreby farnosti. Vštepovať im presvedčenie, že ich život aj napriek bolestným obmedzeniam môže byť plodný: svojimi modlitbami a utrpením v spojení s Kristovou obetou môžu vyprosovať milosti pre seba aj pre druhých;
i) vychovávať mladých a dospelých k solidarite so seniormi. Pripravovať ich na aktívnu starobu, na využitie možností, ktorú im raz poskytne ukončenie zárobkovej činnosti.
