ANTIKONCEPCIA - KBS (3.časť)
Časť piata
5. EKUMENIZMUS A DIALÓG
5.1 Ľudia bez náboženskej viery
5.1.1 Situácia
A) Na Slovensku sa podľa štatistiky 27% populácie nehlási k nijakému náboženstvu a podľa prieskumu SAV z r. 1998 vyše 40% populácie nechodí ani občas do kostola. Takáto nevera je skôr postoj človeka, než systém, teória alebo abstraktná ideológia. Zdôvodnenie tohto javu treba hľadať aj v predchádzajúcom spoločensky - politickom totalitnom období.
B) Druhý vat. koncil odsudzuje ateizmus ako systém, ale súčasne vyjadruje presvedčenie, že nádej na slávne vzkriesenie „neplatí len o tých, ktorí veria v Krista, ale o všetkých ľuďoch dobrej vôle, v srdciach ktorých účinkuje milosť neviditeľným spôsobom (GS 22). Dôvodom toho je, že „Duch Svätý všetkým poskytuje – spôsobom známym jedine Bohu – mať podiel na tomto veľkonočnom tajomstve (GS 22). Zdôrazňuje význam evanjelizácie neveriacich, ale zároveň otvára nové možnosti: viesť s nimi dialóg, objavovať spoločné hodnoty. Pozýva neveriacich, aby „s úprimným srdcom uvažovali o Kristovom evanjeliu (GS 21). Vyhlasuje, že „veriaci aj neveriaci majú pomáhať náležito budovať tento svet, na ktorom spoločne žijú (GS 21).
C) Konciloví otcovia vedeli o „tajomstve zla (a odvtedy sa útoky na Cirkev ešte viac vystupňovali). Analyzovali korene ateizmu a dospeli k názoru, že existuje aj nezavinená neznalosť Boha, že sú aj neveriaci dobrej vôle, s ktorými možno viesť dialóg a spolupracovať. Uznávajú, že „na vzniku ateizmu môžu mať nemalý podiel aj veriaci – ak svojím životom a nesprávnym výkladom učenia „skôr zahaľujú, než odhaľujú pravú tvár Božiu (GS 19). Tento pohľad na neveriacich naznačujú aj Ježišove slová: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca (Mt 7,21).
D) Načrtnutý pohľad na neveriacich dal podnet k iniciatívam zameraným na dialóg a spoluprácu s nimi. Na sociálnych akciách Spoločnosti priateľov Matky Terezy spolupracujú početní neveriaci. Hnutie fokoláre na celom svete vedie systematický dialóg s „priateľmi nenáboženského presvedčenia , ktorí sa zúčastňujú stretnutí a sociálnych akcií hnutia. Spoločenstvo svätého Egídia (Taliansko) podnietilo medzinárodnú iniciatívu Moratórium trestu smrti. Aj Medzinárodný rok rodiny vznikol z iniciatívy veriacich ľudí.
5.1.2 Ciele
S pohľadom na Kristovu túžbu: „Aby všetci jedno boli... (Jn 17,21) pristupovať ku všetkým neveriacim. Vštepovať veriacim koncilový pohľad na tajomné pôsobenie milosti vo všetkých ľuďoch dobrej vôle a koncilové učenie o možnosti spásy ľudí, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Boha.
Pozývať všetkých ľudí dobrej vôle k dialógu a iniciatívam, zameraným na pravé hodnoty, aké sú spravodlivosť, solidarita, sloboda, svornosť, bratstvo, mier medzi národmi a v každom srdci, ochrana života a rodiny, sociálne iniciatívy, charita atď. V uskutočňovaní dialógu evanjelizovať.
5.1.3 Odporúčania
a) urobiť revíziu súvisiacich teologických predmetov a učebníc náboženskej výchovy z aspektu vyššie načrtnutého koncilového učenia o neveriacich;
b) zriadiť Radu KBS pre dialóg s neveriacimi a evanjelizáciu;
c) zakladať skupiny dialógu, ktoré sa držia zásad: Odovzdávať evanjelium životom, nečakať veľké veci, robiť „maličkosti s veľkou láskou . Hľadať to, čo nás spája; dôverovať v milosť, ktorá v neveriacich neviditeľne pôsobí. Zachovať svoju identitu a rešpektovať identitu druhých;
d) prekonať defenzívny postoj k neveriacim, neobmedzovať sa na reagovanie na negatívne javy;
e) chopiť sa iniciatívy, začať s nimi dialóg, hľadať možnosti spolupráce a spoločné hodnoty. Žiť v blízkom priateľstve s nimi a oni postupne môžu prehodnotiť svoj štýl života a prijať: kultúru dávania namiesto konzumu, čistotu a vernosť namiesto bezuzdného sexuálneho vyžitia;
f) dialóg s neveriacimi nevylučuje, ale podporuje evanjelizáciu, ktorá je nielen odovzdávaním informácií o Bohu, ale predovšetkým svedectvom živej a zrelej viery.
5.2.1 Situácia
A) Duchovná scéna na Slovensku sa po roku 1989 stáva čoraz väčšmi roztrieštená. Príčinou toho je najmä aktívne a organizované pôsobenie mnohých deštruktívnych duchovných zoskupení (siekt a kultov) a novodobých náboženských a ezoterických smerov. Ich jednostranné pôsobenie vytvára najmä u mladých a pôvodne hľadajúcich ľudí niekedy až silný pocit závislosti oberajúcej ich o vlastnú identitu a kreativitu. Toto všetko značne deformuje ich pozitívny vzťah k cirkvi, ku spoločnosti a v duchovnej oblasti privádza ku stagnácii a zmätkom. Navyše akákoľvek neprirodzená premena osobnosti často so sebou prináša i mnohé nežiaduce psychické a sociálne príznaky.
B) Rada Európy 22. júna 1999 jednohlasne prijala Odporúčanie o ilegálnych aktivitách siekt, ktorým sa európske štáty o. i. vyzývajú, aby zriaďovali národné informačné centrá pre otázky náboženských, ezoterických či spirituálnych skupín.
C) Na Slovensku sa iba postupne začíname oboznamovať s načrtnutou problematikou. Odborných a objektívnych informácií, ako i skúseností v rámci tejto problematiky je nedostatok. Od r. 1995 existuje Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt (ESPŠS), ktorá vydáva odborný časopis Rozmer, venovaný problematike siekt. Počet pracovníkov ESPŠS a náklad časopisu (1500 exemplárov) však zďaleka neodpovedajú potrebám. Najviac chýba sieť odborných poradenských a informačných centier, ktoré by poznatky a skúsenosti o sektách šírili v regiónoch, biskupstvách a farnostiach a komunikovali s celoslovenským centrom.
Problematikou siekt sa zaoberá aj Ústav pre vzťahy štátu a cirkví.
5.2.2 Ciele
Osvetovou a edičnou činnosťou vyplniť informačné vákuum tak, aby vplyv deštruktívnych siekt, kultov a nových náboženských hnutí nemal rastúci charakter.
5.2.3 Odporúčania
a) v každej diecéze zriadiť poradensko – informačné stredisko;
b) organizovať prednášky a semináre pre kňazov, katechétov a učiteľov;
c) spolupracovať so strediskami na diecéznej a celoslovenskej úrovni;
d) rozšírením a dobudovaním ESPŠS a v spolupráci s ďalšími cirkvami, najmä s ECAV, zriadiť ústredné poradensko – informačné centrum s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré bude spolupracovať s teologickými fakultami a so zahraničnými inštitúciami (Česko, Poľsko, Rakúsko, Rusko a pod.);
e) usporiadať odborné konferencie a (v niekoľkoročných intervaloch) kongresy s medzinárodnou účasťou o problematike siekt;
f) robiť odborné školenia pre pedagógov a pracovníkov diecéznych centier;
g) vydávať metodické materiály, odborné publikácie, študijné a pastoračné pomôcky;
h) usporiadať tlačové konferencie, vydávať stanoviská pre tlač;
i) podieľať sa na tvorbe rozhlasových a televíznych relácií;
j) vydávať časopis Rozmer;
k) zabezpečovať vlastnú internetovú stránku a telefonickú linku dôvery;
l) vykonávať osobné poradenstvo;
m) zriadiť odborné grémium, zložené so zástupcov participujúcich cirkví, odborníkov pre problematiku siekt a odborníkov pre spoločenské vedy (psychológia, pedagogika, sociológia, právo), ktoré bude poskytovať zásadné vyhlásenia pre médiá a centrálne úrady;
n) vypracúvať odborné posudky na študijné a metodické pomôcky siekt;
o) prehĺbiť teoretickú i praktickú spoluprácu v danej oblasti s inými kresťanskými cirkvami.
5.3 Dialóg so židmi a moslimami
5.3.1 Situácia
A) Zdá sa, že, po mnohých dejinných udalostiach sme dnes na začiatku cesty dialógu so Židmi. V Košiciach zástupcovia kresťanských cirkví navštívili niekoľkokrát Židovskú náboženskú obec reprezentovanú rabínom a predsedom obce; v rámci Festivalu sakrálneho umenia boli aj návštevou na židovskej modlitbe v synagóge, ktorou sa členovia židovskej náboženskej obce pripravovali na sabath.
B) Zástupca (rabín alebo predseda) ŽNO sa pravidelne zúčastňoval na stretnutiach Ekumenického spoločenstva a bol aj aktívnym účastníkom ekumenických bohoslužieb slova, ak sa konali mimo chrámu. Jeho účasť spočívala v prečítaní úryvku z PS SZ v hebrejskej reči a niekoľkých vetách komentujúcich slovo Písma. Išlo len o ekumenickú bohoslužbu slova v januári, a o koncert speváckych zborov (bohoslovcov rk, grk, prav., ev. a.v. a skupiny zo židovskej obce a iných) v rámci Festivalu sakrálneho umenia; ďalšie ekumenické BS boli pre Židov nevhodné (Pašiový sprievod na V. piatok, ďakovná BS za úrodu – konaná v chráme, Veni Sancte pre univerzity – tiež konané v chráme, pásmo recitácií a spevov ako príprava na Vianoce, ktorú každoročne organizuje Mesto cez Advent).
C) Každý rok v júni spomínajú Židia v Košiciach na deportáciu a násilnú smrť členov židovského národa. Na týchto výročných spomienkach sa zúčastňujú sa aj zástupcovia ES.
D) Táto Židovská náboženská obec je členom Ekumenického spoločenstva v Košiciach so štatútom „pozorovateľ .
E) Spoločné slávenie ekumenickej bohoslužby slova nesie v sebe ťažkosť: zástupca židovskej obce pravidelne číta starozákonné čítanie a povie niekoľko slov – ako komentár k prečítanému textu, potom musí počúvať novozákonné texty a k nim patriace komentáre.
F) Pri spomienke na šoah chýbajú zástupcovia laikov.
5.3.2 Ciele
Spoznávať sa ešte viac a tým prekonávať pozostatky antisemitizmu a predsudkov na obidvoch stranách a prehlbovať vzťahy na základe spoločnej časti Písma.
5.3.3 Odporúčania
a) Spoločné prednášky a rozjímania židov a kresťanov zo SZ by mohli upevniť vedomie „príbuzenstva , že sú nám „staršími bratmi .
b) Rozvinúť aj mimokultové kontakty.
5.4.1 Situácia
A) Podobne ako pri dialógu so židmi, na Slovensku sú známe len drobné aktivity v meste Košice (kde žije asi 12 moslimov). Sú združení v Opus Arabicum Slovakia – je to organizácia pre kultúrne vzťahy s arabským svetom. Pre záujemcov zorganizovali v sále magistrátu a na iných miestach prednášky „za účelom odbúrania prekážok a priblíženia záujmov dvoch kultúr . Na prednáške na tému: Postavenie Pána Ježiša Krista v islamskej viere sa zúčastnilo cca 40 ľudí.
5.4.2 Ciele
Spoznávať sa, odstraňovať predsudky, hľadať to, čo nás spája a vnášať do stretnutí misijný prvok.
5.3.3 Odporúčania
Na obidvoch stranách je záujem o prednášky. Konkrétny záujem: Hovoriť o prorokoch (spoločný bod pre obidve náboženstvá) v pohľade moslimov a v pohľade kresťanov. Pre vzájomné spoznávanie sa a zbližovanie usporiadať aj prednášky o Bohu starozákonnej Biblie a Koránu; o patriarchoch – postavách viery.
5.5.1 Situácia
A) Za pozitívne možno označiť skutočnosť, že na viacerých miestach Slovenska prebiehajú spoločné modlitby, bohoslužby slova, najmä v dňoch výročí založenia (písomných správ) miest a obcí a v dňoch modlitieb za zosnulých a v čase januárových modlitieb za jednotu, koncerty duchovných piesní; vzájomná pomoc pri stavbách, spoločné riešenie problémov rómskych obyvateľov.
B) Negatívom je, že duch ekumenizmu - a tým je duch Kristovej lásky - chýba vo všeobecnosti v niektorých cirkvách; v „domácich časopisoch sa ešte stále opakujú aj útočné články niektorých cirkví proti iným cirkvám a toto vzbudzuje neistotu a podozrenie o úprimnosti ekumenických postojov. Nedošlo ešte k solídnemu teologickému alebo historicky objektívnemu dialógu. Nedošlo tiež k všeobecnejšiemu spoločnému ekumenickému stretávaniu vyšších predstavených cirkví. Výnimkou je niekoľko spoločných vyhlásení predsedu KBS a predsedu ERC.
C) Vo svetle Zjavenia a Magistéria východiskom pre ekumenizmus je: Testament Ježiša Krista (Jn 17,21), Druhý vatikánsky koncil Dekréte o ekumenizme (UR), encyklika Jána Pavla II. Ut unum sint (1995). Misijné poslanie Cirkvi a samotná povaha Cirkvi ako spoločenstva vyjadrujú Božiu vôľu pre nás: žiť, modliť sa a pracovať pre viditeľnú jednotu kresťanov. To platí pre cirkvi ako celky, pre nositeľov zodpovednosti v cirkvách ako aj pre každého veriaceho kresťana.
D) Nejde teda o nejakú záujmovú činnosť v Cirkvi, ktorú robia tí, čo pochopili. Je to zodpovednosť daná zaštepením do Krista krstom a daná prijatím svätenia a úradu v Cirkvi.
5.5.2 Ciele
Rásť vo vzájomnej láske, úcte, rešpektovaní, pomoci a spolupráci a v aktivitách, ktoré sú spoločné všetkým kresťanom.
5.5.3 Odporúčania
a) v rámci teologického dialógu pripraviť a uskutočniť dohodu o krste s Ev. c. a. v.;
b) organizovať spoločné prednášky na vybrané teologické a biblické témy (aj v televízii a rozhlase);
c) pestovať ducha ekumény medzi kňazmi, najmä pri rekolekčných stretnutiach;
d) učiť o ekumenizme aj veriacich pri niektorých bohoslužbách, študentov a žiakov pri katechizácii;
e) položiť dôraz na pastoráciu miešaných manželstiev;
f) vytvoriť „slovenské ekumenické direktórium ;
g) na internetovom portáli vytvoriť databázu ekumenických iniciatív a štruktúr;
h) v praxi rozvinúť ekumenizmus spoločnými akciami v charite, na sociálnom poli, pri obrane života, napomáhaním mravnosti celej spoločnosti;
i) zapájať mládež do ekumeny cez jej vlastné prejavy: koncerty, biblické hodiny;
j) pomáhať veriacim pri pestovaní katolíckej identity. Ide tu o formáciu vo viere, rozvíjanie úsilia o posväcovanie sa, až potom o vysvetľovanie rozdielov a o pestovanie úcty k bohatstvu tradícií iných cirkví.
Šiesta časť
6. ZVLÁŠTNE SKUPINY A ČINNOSTI
6.1.1 Situácia
A) Menšiny, ktoré pastoračne spravuje katolícka cirkev na našom území sú hlavne: maďarská, rusínska a ukrajinská. V menšej miere nemecká, poľská a česká.
B) Prepojenie na cirkev v štáte, s ktorým sa príslušníci národnostných menšín cítia byť spätí je rôzne. Kým u maďarskej je veľmi silné u ostatných je iba v polohe skôr citovej, ba u rusínskej nie je väzba na žiaden iný štát. Tento fenomén (spojenia s cirkvou v inom štáte) v podstate nie je negatívny. Podporujú ho častokrát život bezprostredne na hraniciach, veľakrát i rodinné zväzky, hosťujúci kňazi, študujúci bohoslovci, literatúra, tlač a vysielanie rozhlasu a TV v materinskom jazyku. Jazykom komunikácie v rodinách je zväčša jazyk menšiny, ale vyskytujú sa aj prípady komunikácie v slovenčine.
C) Vo všeobecnosti Cirkev na Slovensku nepociťuje národnostné napätie. Je pravda, že v niektorých, najmä najpočetnejších národnostných menšinách, sa vyskytujú určité nátlakové skupiny, ktoré sa snažia zneužiť Cirkev na nacionalistické ciele a tak prichádza k situáciám netolerantnosti a napätia
D) Veriaci si prevažne vyžadujú pastoračnú obsluhu v ich rodnom jazyku. Problémom je však nedostatok kňazských povolaní práve z týchto oblastí. Preto veriaci príjmu aj slovenského kňaza. Je isté, že sú vďační, ak sa neskôr snaží hovoriť ich jazykom.
6.1.2 Ciele
Či už sa budú tieto farnosti, dočasne obsadzovať slovenskými kňazmi alebo sa postupne zabezpečí pastorácia kňazmi spomedzi týchto menšín, treba, aby pastoračnej činnosti obidvoch vynikol duch evanjelia a poslania kňaza, služobníka pre všetkých. Aby predstavili učenie Kristovo, ako platformu pravého národnostného sebavedomia, ktoré uznáva dôstojnosť každého človeka, pretože On môže zbúrať každý múr rozdelenia. Už niet ani Žida ani Gréka, ani otroka ani slobodného, ani muža ani ženy, ale nové stvorenie v Kristovi.
6.1.3 Odporúčania
a) V seminároch venovať tejto problematike pozornosť vo formácii kandidátov kňazstva. S veľkou zodpovednosťou si u nich všímať prípadné prejavy otvoreného alebo skrytého nacionalizmu a šovinizmu. To isté platí aj o kňazoch a pracovníkoch cirkevných inštitúcií (školstvo, Charita, masovokomunikačné prostriedky a pod.).
b) Nadväzovať kontakty so seminármi iných krajín, v ktorých by sa pestoval duch evanjelizácie, vzájomného priateľstva a budúceho kňazského bratstva.
c) Rozvíjať programy podpory kňazských povolaní z oblastí národnostných menšín.
d) Venovať pastierske listy tejto otázke.
e) Ustanoviť biskupských vikárov venujúcich sa v diecéze tejto problematike.
6.2.1 Situácia
A) Ján Pavol II. hovorí, že pokoj, po ktorom ľudstvo túži je Božím darom a ovocím pravdy a spravodlivosti. Sme teda presvedčení, že obnovu spoločnosti, v intenciách týchto slov, nemožno dosiahnuť bez uplatňovania týchto hodnôt na všetkých úrovniach. Konkrétne to znamená ísť k chudobným, opusteným a odsunutým na okraj - k Rómom.
B) Mladých Rómov nachádzame v súčasnom svete bez oporných bodov pre životnú orientáciu. Tak sa stávajú obeťami rôznych ponúk. Chýba im celkový zmysel života a spoločenskej i osobnej angažovanosti. Výchovný vplyv rodiny, školy a Cirkvi je oslabený, čo sa prejavuje v základnom vzdelaní všeobecnom i náboženskom. Rómom často chýbajú hlbšie osobné vzťahy a vedomie vlastnej hodnoty. Charakteristická je pre nich veľká zraniteľnosť. Mladí nie sú dostatočne pripravení na založenie rodiny, a to tak duchovne ako aj hmotne. Náboženské prejavy Rómov sú pre majoritné obyvateľstvo málo zrozumiteľné. Len v ojedinelých prípadoch sa podarilo Cirkvi vstúpiť do tohto prostredia nielen s príťažlivou, ale aj s účinnou evanjelizáciou.
6.2.2 Ciele
Cieľom je zjavovať Ježiša Krista, jeho hlboké pochopenie, záujem o človeka a zmysel pre všetko ľudské. Spolu s tým prinášať im Božie kráľovstvo t.j. byť pre Rómov zrozumiteľným znakom a nositeľmi Božej lásky voči nim.
Trpezlivou systematickou prácou, dôrazom na ideály im pomáhať k spoluzodpovednosti, uvedomeniu si vlastnej dôstojnosti pred Bohom, a tak odstraňovať jestvujúce napätia nielen na povrchu, ale aj v hĺbke. Toto všetko je možné vo farnosti, ktorá sa otvára Rómom a vytvára ovzdušie, do ktorého budú radi prichádzať.
6.2.3 Odporúčania
a) prehĺbovať spoluprácu medzi Komisiou pre pastoráciu Rómov a miestnymi farármi, ktorí sú uskutočňovateľmi pastoračného plánu;
b) spoznávať hodnoty rómskej kultúry so zámerom využiť ich pre evanjelizáciu. Ak má farnosť existovať ako živý a rastúci organizmus musia sa všetci jej členovia učiť podeliť sa o svoje práce, zdroje a sily, ale aj o radosti a problémy;
c) preventívnym systémom zviditeľniť základné hodnoty: úcta k osobe, dôvera v človeka, záujem, otvorenosť, ochota počúvať, bratstvo, solidárnosť;
d) budovať Pastoračné centrá nachádzajúce sa v rómskom prostredí, ktoré budú organizovať rómske púte, biblické súťaže, pripravia katechetické materiály a budú slúžiť ako modelové pracoviská;
e) budovať farskú komunitu ako animačné jadro. Čiže tvoriť a oživovať miestne skupiny laikov v jednotlivých farnostiach, tak aby sa rómska osada stala misijnou stanicou pre jednotlivé farnosti;
f) rozširovať kňazskú a katechetickú kvalifikáciu v pastorácii a v riadení spoznávaním a zohľadnením rómskej kultúry;
g) vo farnostiach s veľkým percentom Rómov vytvoriť projekt personálneho rozvoja so zabezpečením formačnej prípravy.
6.3 Ozbrojené zložky - armáda, polícia
6.3.1 Situácia
A) Obnovenie a rozvoj duchovnej a náboženskej služby v rezorte Ministerstva obrany boli schválené uznesením Vlády SR č. 1014 zo dňa 29.9.1994. Duchovná a náboženská služba (ďalej len DNS) je súčasťou celkovej starostlivosti o človeka.
B) Na dosiahnutie potrebných cieľov sú v armáde schválené inštitucionalizované prostriedky, predovšetkým Úrad vojenských duchovných Ministerstva obrany SR, ktorý je hlavným koncepčným, normotvorným, kontrolným a výkonným orgánom DNS. Okrem toho je zriadený Vojenský dekanát Generálneho štábu Armády SR.
C) Konkrétnym vykonávateľom vyššie uvedených úloh je vojenský duchovný na jednotlivých stupňoch a školách Armády SR. V rámci svojich kompetencií každá z týchto inštitúcií:
- prispieva k prehlbovaniu mravného a vlasteneckého vedomia vojakov;
- obnovuje vojenské a náboženské tradície a zvyky v armáde;
- zabezpečuje spoluprácu s duchovnými iných armád alebo ich vojenskými organizáciami;
- zabezpečuje prednáškovú, publikačnú a poradenskú činnosť;
- spolupracuje s náboženskými, kultúrnymi a inými spoločenskými organizáciami na zbližovaní armády s verejnosťou;
- koordinuje spoluprácu s lekárskou a psychologickou službou.
D) Vojenský duchovný uplatňuje metódy náboženského prístupu k človeku:
- bohoslužby pre príslušníkov brigády podľa vierovyznania;
- prednáškovú, poradenskú a konzultačnú činnosť;
- pastoračnú starostlivosť o rodiny vojakov z povolania;
- zisťuje príčiny napätí, osobných kríz a pomáha ich riešiť a predchádzať im.
6.3.2 Ciele
Hlavné pastoračné ciele DNS v armáde sú zamerané na rozvíjanie duchovného života a viery vojakov. Jej základnou úlohou je, formou kňazskej a laickej služby, uspokojovať duchovné potreby vojakov a tak vytvárať vyvážený vzťah medzi ich svedomím a charakterom plnených bojových úloh:
- aspoň raz do týždňa a vo sviatok slávením bohoslužieb vo vojenských kaplnkách;
- prípravou k prijatiu sviatostí: krst, birmovanie, sväté prijímanie ...;
- katechézou, prípravou na manželstvo a rodičovstvo;
- duchovným poradenstvom - individuálnou pomocou a podporou pri obrátení.
6.3.3 Odporúčania
a) Obsadiť plánované miesta duchovných v armáde kňazmi;
b) vytvoriť Vojenský ordinariát ozbrojených síl;
c) poriadať národné i medzinárodné vojenské púte;
d) obnovovať a rozvíjať náboženské a vojenské tradície a zvyky v armáde (verejné bohoslužby, sväteniny, požehnávanie vojenských symbolov a pod.);
e) rekolekcie pre manželov, výchovno-vzdelávacie podujatia;
f) podobnú koncepciu duchovnej starostlivosti rozvinúť aj v zložkách Ministerstva vnútra (polície).
6.4.1 Situácia
A) Okrem Rodiny Nepoškvrnenej, do roku 1990 je ťažko hovoriť o nejakej systematickej pastorácii. Táto sa konala iba individuálnou formou a horlivosťou jednotlivých kňazov a laikov. Po roku 1990 sa vytvorilo Kresťanské centrum nepočujúcich, Archa, Spoločenstvo Samaritán, Viera a život a iné. Tieto inštitúcie ponúkajú pomoc duchovnú, duševnú, etickú a telesnú. Ťažisko je v týchto oblastiach:
- vysluhovanie sviatostí;
- rozhovory, besedy o Bohu, o viere, ale aj na zaujímavé témy;
- duchovné cvičenia a obnovy, kurzy, školenia;
- športové podujatia, tábory, výlety;
- náhradné rodinné prostredie a kresťanská výchova deti z ústavov;
- kurzy posunkovej reči (pre nepočujúcich, ale aj tlmočníkov);
- družobné kontakty s podobnými Organizáciami postihnutých doma i v zahraničí.
B) Metódy, ktoré sa pritom rešpektujú sú:
- nadviazať kontakt s postihnutými (stať sa jedným z nich);
- porozumieť ich zmýšľaniu a vytvoriť vzťah na základe stotožnenia sa s problémom postihnutého;
- zapojiť postihnutých do slávenia svätej omše.
6.4.2 Ciele
Pomáhať postihnutým nájsť si svoje miesto v živote a jeho zmysel.
Prepájať kresťanské hodnoty s konkrétnym životom postihnutých, formou rôznych podujatí.
6.4.3 Odporúčania
a) vytvoriť katechézu a metodiku výuky postihnutých;
b) vytvárať samostatné spoločenstvá, kde by kňaz plnil iba službu poradcu, koordinátora a vysluhovateľa sviatostí;
c) pripraviť katechétov z radov postihnutých;
d) zabezpečiť pomôcky a predovšetkým katechizmus;
e) ujednotiť posunkové znaky pre slávenie svätej omše a sviatostí;
f) vytvárať pracovné príležitosti pre postihnutých;
g) vydávať časopis pre postihnutých, ktorý by informoval o činnosti vytvorených spoločenstiev v jednotlivých mestách;
h) vydávať knihy pre postihnutých a spolupracovníkov, video programy v posunkovej reči, jednoduché programy pre zmyslovo postihnutých;
i) audioprogramy pre nevidiacich.
6.5.1 Situácia
A) V krajinách západnej Európy sa pastorácia závislých vykonáva v sanatóriách, kde sa o ich pastoráciu stará kňaz, ktorý býva priamo v sanatóriu. Inou formou sú spoločenstvá anonymných závislých, ktoré vznikajú pri psychiatrických liečebniach, ako samostatné jednotky.
B) Na Slovensku sa zatiaľ rozbieha samostatná pastorácia závislých na alkohole, automatoch, počítačoch a drogách. Najviac je rozvinutý program spoločenstiev Anonymných abstinentov (AA), ktoré na princípe skupinovej terapie, výmeny skúseností, osobného svedectva, ale i modlitby, rozhovoru s kňazom, prijatia sviatosti zmierenia, pomáhajú týmto ľuďom znovu nadobudnúť istotu prijatia Bohom, seba samého i od druhých.
6.5.2 Odporúčania
a) najmä v regiónoch s psychiatrickou liečebňou podporovať vznik týchto buniek a informovať o mieste ich pôsobenia;
b) ustanoviť kňaza pre duchovnú starostlivosť o nich;
c) podporiť závislých k rozhodnutiu pre liečbu.
6.6.1 Situácia
A) Vychádzajúc z evanjeliového princípu Bol som vo väzení a prišli ste ku mne, podarilo sa od roku 1990 obnoviť duchovnú službu takmer vo všetkých väzniciach SR. Knižnice sú sčasti zásobené literatúrou i videofilmami s náboženskou tematikou. Vo väčšine ústavov je zriadená bohoslužobná miestnosť.
B) Základným prostriedkom a metódou je služba kňaza, ktorý má toto antropologicko-sociálne cítenie. Rešpektujúc väzenský poriadok usiluje sa priblížiť k väzňovi, aby mu zvestoval milosrdenstvo Ježiša Krista a hodnotu jeho vlastného života.
- omše a ponúknutie sviatostí nastupuje až po primárnej katechizácii;
- špeciálnym prostriedkom je sviatosť zmierenia;
- vhodným prostriedkom sú aj médiá (kniha, tlač, film, audiokazeta);
- všeobecným prostriedkom je prevencia v médiách, na školách;
- dôležitým prvkom je aj postpenitenciárna starostlivosť o ľudí po výkone trestu vo forme stredísk starostlivosti.
6.6.2 Ciele
Hlavný cieľ duchovnej služby vo väzniciach je nielen evanjelizačno-sviatostný, ale aj humánny. To znamená:
- zvestovať radostnú zvesť o Božom odpustení pre človeka v ťažkej životnej situácii;
- sláviť bohoslužby a iné náboženské obrady;
- katechizovať pre prijatie sviatostí;
- organizovať poradenskú (morálno-výchovnú) službu;
- pomáhať pri zaradení sa do spoločnosti po výkone trestu.
6.6.3 Odporúčania
a) Organizácia väzenskej duchovnej služby: v rámci diecéz zabezpečiť koordinátora náboženských činností pre väzenskú duchovnú službu. V rámci cirkevnej provincie vytvoriť Komisiu väzenských duchovných a usporadúvať pravidelné pracovné stretnutia kňazov a ich spolupracovníkov.
b) Personálne zabezpečenie: pre každý ústav, dekrétom miestneho biskupa, zabezpečiť vhodného duchovného a stabilizovať ho aspoň na 3 až 5 rokov. (u rehoľníkov exempcia od predstaveného) Pri výbere klásť dôraz na osobné danosti a odbornú prípravu. V budúcnosti, po špeciálnej príprave, vytvoriť profesionálnych väzenských duchovných.
c) Teoretická príprava: zabezpečiť doškoľovanie väzenských duchovných a ich laických spolupracovníkov. Na teologických fakultách venovať pozornosť prednáškam o väzenskej duchovnej službe a pastorácii bývalých väzňov. Uskutočniť exkurzie bohoslovcov do väzníc a záujemcom z ich radov tam umožniť katechézu a kultúrne programy.
d) Starostlivosť o personál väzníc: duchovné obnovy pre manželov a rodinných príslušníkov dozornej stráže, letné detské tábory a pod. Na báze dobrovoľnosti.
e) Postpenitenciárne strediská: zakladať strediská pre bývalých väzňov a ustanoviť tam nastálo, špeciálne pripravených kňazov.
6.7 Pastorácia pútnikov a migrantov
6.7.1 Situácia
A) Púť je obľúbeným náboženským prejavom. Putovanie totiž vyjadruje existenciálny rozmer ľudského náboženského zamerania. Na tomto svete nie sme tuláci, ale ako veriaci máme pred sebou pevný a konkrétny cieľ - nebeskú vlasť.
B) Okrem toho sme svedkami presunov ľudí z dôvodov emigrácie a turizmu, ktoré sa stávajú anonymné a ohrozované tlakmi vonkajšieho prostredia, bez duchovných ideálov.
C) Pútnická pastorácia je jedným zo znakov, ktorým Cirkev dáva odpoveď na bezcieľne putovanie dnešného človeka, inšpirované častokrát iba ekonomickými výhodami.
6.7.2 Ciele
Špecifickým cieľom pastoračnej aktivity je sprostredkovať veriacemu náboženský zážitok, ktorý by viedol k vnútornej duchovnej obnove jednotlivca.
6.7.3 Odporúčania
a) vymenovať komisiu pre pútnickú pastoráciu v každej diecéze;
b) animovať veriacich v dekanátoch a vo farnostiach, aby putovali na jednotlivé pútne miesta;
c) koordinovať púte s cestovnou kanceláriou, ktorá sa na to bude špecializovať;
d) pod vedením farára vytvárať podmienky spoločného cestovania s pútnickým zameraním.
6.8 Pastorácia Slovákov v zahraničí
6.8.1 Situácia
A) Prvé vlny emigrácie Slovákov vytvárali v zahraničí osady a regióny so spoločnými školami, kostolmi a obchodmi. Po Druhej svetovej vojne sa tieto komunity začali rozpadať a ďalšie generácie sa v novej krajine rozchádzali za prácou, tam kde ju mohli nájsť. V dôsledku toho sa asimilovali a strácali postupne jazyk aj slovenské povedomie. Tento jav urýchlilo aj používanie národných jazykov v bohoslužobnom prejave po II. vatikánskom koncile. Zostalo iba nejasné vedomie pôvodu ich rodičov, či prarodičov. Na mnohých miestach sa z toho dôvodu etnické kostoly zatvorili. To platí najmä o Kanade a USA.
B) V Kanade ešte zostali malé slovenské enklávy v Misissauga (Toronto), Windsor, Montreal, New Westminster (Vancouver). V Sydney (Austrália) je slovenská fara a kostol. Vďaka tomu je táto komunita v Austrálii najsilnejšia. V Adelaide zaniká, keďže kňaz tam dochádza len občas a na tieto bohoslužby si veriaci kostol len prenajmú. Podobná situácia je aj v Melbourne.
C) Odlišná situácia je v Európe. Mnohí jednotlivci, aj rodiny, kvôli vojne, sociálnej a hospodárskej kríze, globalizácii opúšťajú svoju krajinu, aby našli nové možnosti prežitia. Táto migrácia je súčasťou vývoja európskej spoločnosti a jej členov v rámci integrácie do jednej európskej štruktúry. Táto skutočnosť ponúka aj nové možnosti účinnej pastorácie, zvlášť v nemecky hovoriacich krajinách, ktoré ponúkajú najviac pracovných príležitostí.
D) Doteraz sa pastorácia Slovákov v Európe najviac rozvíjala vo forme misií. Najvýznamnejšie sú v Paríži, Zürichu, Bazileji, Mníchove, Essene, Frankfurte a Viedni. Avšak slovenskí veriaci, hoci platia v určitej krajine dane, pomaly zostávajú bez dušpastierskej starostlivosti. Starší model slovenských misií mal svoje pozitíva a splnil svoje poslanie v nedávnej minulosti. Dnes títo misionári odchádzajú do dôchodku.
E) V Európe žije mnoho ľudí v ilegalite. Chýba im povolenie k pobytu. Žijú v neustálom strachu pred úradmi a políciou. Zväčša majú dôveru len k cirkvi. Farnosti a misijné stanice sa stávajú jediným možným útočišťom v núdzi. Cirkev je povinná popri svojej pastoračnej a charitatívnej činnosti, zvlášť na politickej úrovni tento problém senzitívne riešiť a zasadiť sa za legalizovanie pobytu. Každý človek – aj nelegálne pracujúci a bývajúci – má právo na dušpastiersku opateru.
6.8.2 Ciele
Popri evanjelizovaní, katechéze a raste vo viere, udržiavať aj lásku k vlasti ich otcov a obnovovať národné povedomie.
Pod integráciou sa nemyslí asimilácia, ale naopak vzájomný rešpekt a zachovanie si vzájomnej identity. To napomáha k vzájomnému zblíženiu a obohateniu. Integrácia sa môže vydariť iba vtedy, ak obe strany vedia, čo sa od tej druhej očakáva. Dáva možnosť spoločného slávenia kultúrnych a náboženských sviatkov.
6.8.3 Odporúčania
a) základným prostriedkom pastorácie - tam, kde má biskup zmysel pre cudzie etnikum –je inštalovať kňaza v zmysle kán. 271 CIC 1983. Skúsenosť potvrdzuje, že kostol drží reč. Preto úspešná pastoračná činnosť bude len tam, kde je svätá omša po slovensky a kde sa veriaci tak aj modlia a spievajú;
b) Pre Severnú Ameriku (USA, Kanada), kde sa slovenské kostoly udržia už ťažšie, snažiť sa o zavedenie misijných staníc. Jedná sa najmä o miesta, kde biskup ešte podporuje etnické komunity (napr. Chicago, New Yorku, New Jersey, Detroite).
c) Nový model pre nemecky hovoriace krajiny v Európe sa zakladá na tom, že kňaz zo Slovenska musí flexibilne v Nemecku prevziať zodpovednosť nielen za veriacich svojej národnosti, ale ponúknuť službu aj nemeckej farnosti, ktorá zasa ponúka kostol a miestnosti nevyhnutné na vzájomné stretávanie sa a pomoc pri integrácii v cudzom prostredí.
d) Strategické oblasti, v ktorých sa čaká pomoc od cirkvi sú: právne postavenie jednotlivca v cudzine, povolenie k pobytu, pracovná situácia, uznanie kvalifikácie, možnosť štúdia, bytová situácia. Okrem toho si osobitnú pozornosť zasluhujú ženy, ktoré najviac znášajú následky ako utečenci a vojnoví vyhnanci. Obchod so ženami je vážnejší problém ako obchod s drogami.
Od spoločenských premien v roku 1989 dodnes v popredí pozornosti Cirkvi na Slovensku bolo obnovenie riadneho fungovania cirkevných štruktúr, reštitúcie majetku, výstavba alebo rekonštrukcia kostolov a iných cirkevných objektov. Po desiatich rokoch si však uvedomujeme, že je potrebné, aby v ďalšom období najvyššiu prioritu mali „investície do formačných, evanjelizačných a pastoračných projektov. K tomu má pomôcť aj tento Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku.
Aby tento dokument neostal iba teóriou, bolo by vhodné použiť ho ako východiskový materiál synodálneho procesu v diecézach. Sledovaním jeho realizácie možno poveriť pracovnú skupinu v každej diecéze. Iniciovanie a realizovanie súvisiacich pastoračných a evanjelizačných úloh je podmienené predsedníctvom a koordináciou diecézneho biskupa. Tento pastoračný plán bude mať význam, ak sa bude dávať prednosť opatreniam, ktoré majú kľúčový význam pre budúcnosť, akými sú formácia a permanentná obnova duchovného života kňazov aj angažovaných laikov; katechéza dospelých; pastorácia mládeže a rodín - to všetko so zameraním na budovanie farského spoločenstva a novú evanjelizáciu.
Spolu s napĺňaním tohto pastoračného plánu je potrebné iniciovať odborné štúdium dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, aby komisie a rady KBS, diecézy a farnosti mohli overiť, do akej miery boli ustanovenia Koncilu uskutočnené (porov NMI 57). Pre zlepšenie vzájomnej informovanosti a spolupráce raz do roka by sa malo uskutočniť stretnutie zodpovedných zástupcov komisií a rád KBS.
Naším želaním je, aby tento pastoračný plán podporil politickú a sociálnu diakoniu veriacich, aby zastúpenie v médiách a verejnom živote nezostalo slabým článkom slovenského katolicizmu. Je možné, že určité skupiny ľudí budú mať výhrady voči tomuto pastoračnému plánu, ale sme ochotní viesť otvorený dialóg s členmi združení a spoločenstiev, ktorým sú vlastné kontroverzné názory a postoje.
Veľký úžitok prinesie táto práca vtedy, ak do programu duchovných obnov, teologických dní a rekolekcií sa zaradia podnety tohto pastoračného plánu. Preto odporúčame vytrvalú modlitbu za jeho realizáciu.
Zverujeme tento Pastoračný a evanjelizačný plán pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda a sv. Košických mučeníkov s úprimným zámerom, aby inšpiroval mnohých k šíreniu Božieho kráľovstva a uskutočneniu duchovnej obnovy slovenského národa.
Bratislava 9. - 10. mája 2001
Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup, predseda KBS
J. E. kard. Ján Chryzostom Korec, nitriansky diecézny biskup
Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup - metropolita
Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita
Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup
Mons. Eduard Kojnok, rožňavský diecézny biskup
Mons. Ján Hirka, prešovský diecézny biskup
Mons. Milan Chautur, košický exarcha
Mons. Vladimír Filo, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Mons. Dominik Tóth, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup
Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup
Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup
Mons. Tomáš Galis, banskobystrický pomocný biskup
Mons. Marián Chovanec, nitriansky pomocný biskup
1 V období pred Druhým vatikánskym koncilom sa na vyjadrenie kňazskej služby používal výraz pastorácia (z lat. pastor). Neskôr sa začína viac uplatňovať termín evanjelizácia. Podľa Pavla VI. a jeho apoštolskej exhortácie Evangelii Nuntiandi (1975) to, že niekto účinkuje na misiách vAfrike je evanjelizácia. Ale aj to, že už pokrstené deti sú katechizované je evanjelizácia, aj to, že kňaz slúži sv. omšu je evanjelizácia, aj to, že ide ku chorému, aj príprava k sviatostiam – to všetko je evanjelizačná činnosť. Ide totiž o prácu na šírení evanjelia. V tejto súvislosti sa hovorí aj o prvej evanjelizácii, novej evanjelizácii a o reevanjelizácii. Takže dnes kňazská pastorácia je evanjelizácia. Na evanjelizácii sa však zúčastňujú nielen klerici ale aj laici. Avšak evanjelizácia (ako apoštolát laikov) nie je pastoráciou. Termín pastorácia je vhodné rezervovať pre klerikov. Ak ide o apoštolát nie ordinovaných pokrstených veriacich, čiže laikov, je vhodnejšie užívať výraz evanjelizácia. V určitých prípadoch môžu byť prizvaní aj na pastoračné úlohy, ale tie nekonajú vo vlastnom mene, ale na základe pozvania k spolupráci (porov. inštrukcia Ecclesiae de mysterio, 1997) Čiže celý Boží ľud má účasť na evanjelizácii, pričom kňazská služba je aj pastoráciou.
Na Slovensku nie je ustálená terminológia pre rôzne formy združovania laikov. V súlade s CIC je vhodné používať pojem združenie označujúci všeobecne každú formu združenia veriacich. V rámci združení treba rozlišovať dve formy: a) cirkevné hnutia a nové komunity (zjednodušene hnutia), ktorých prvotný cieľ je poskytovať svojim členom najmä duchovnú formáciu v duchu svojej vlastnej spirituality; b) kresťanské organizácie a inštitúcie (zjednodušene inštitúcie), ktorých cieľ je realizácia Evanjelia v konkrétnej oblasti.
